piatok, 28. apríla 2017

Príroda

Vonku to vonia dažďom.
Vlkom a zemou.




Rada sa dotýkam zelených púčikov rastlín.
Šepkám muškátom, že sú krásne.

Jemné zamatové lístky,
rozvinú svoju vôňu
a zmiešajú ju zo spomienkami z detstva.

Z lístia stromov kvapkajú kvapky.

Kvap, kvap,
Za golier.
Do vlasov.
Do úsmevu.

Voňajú.
Čerstvosťou.
Životom.

To, aby som nesnívala,
Iba bola.

Tam, tu 
pod stromom.

To, aby som sa dotkla jeho kôry.
Pulzuje životom.

Tak, ako ja.
Tak, ako ty.

Pokojný večer Ti prajem

Ana


1 komentár:

  1. Presne som si spomla na tú vôňu muškátov na okne v rodnom dome, nemala som ju rada, smrdeli mi, maminka to vedela a tak ich potom nedávala na kuchynské okno, lebo z neho som vždy čumela na svet :-)

    OdpovedaťOdstrániť