Niekedy je dobré iba sa tak dívať.
Dívať sa a mlčať.
Nič nerobiť, mlčať a iba byť.
Nezapájať sa do rozhovorov.
Splynúť so všetkým
a zároveň sa v tom všetkom rozplynúť.
Ticho pozorovať.
Seba a okolie.
Mlčky, bez vnútorného hodnotenia.
V tom okamihu máme pred sebou
krásne divadelné predstavenie.
Môžeme si ho užívať.
Vo vlastnom tichu.
V symfónii okolia.
Dnes máme myslím, nov.
Nie som si tým istá.
Iba akosi matne sa mi vybavuje, že asi dnes.
Narodí sa nový mesiac.
Tak pokojnú noc novu.
Aj novú pokojnú noc.
Pretože každá noc je nová :-)
Ana
Anka, tečím sa, keď vidím, že si pridala nejakú krásnu myšlienku, či úvahu! Hovoríš mi z duše, všetko je mi veľmi blízke, akoby to boli moje myšlienky :-)
OdpovedaťOdstrániťTicho, bez slov, dokonca aj bez myšlienok, len načúvať, to mám rada!
V poslednom čase pri štrikovaní pri mojej zeleninke so štebotaním vtáčatiek v konároch okolitých stromov, nádhera, relax!
Pá
Ďakujwm, Danka, za komentár a aj za to, že Ťa to, čo čítaš a vytváraš teší. Poznám to, tiež to tak mám.
Odstrániť