nedeľa, 11. júna 2017

Noc

Dívam sa na tie kvety na plote.


Z očí mi slzy tečú.
Neviem, či ešte niekto niekedy?
Pohladí mi tvár
a zotrie slzy z očí.

Neviem, či ešte niekto niekedy,
opýta sa, ako sa mám?

Povie, že záleží mu na mne.

Toľko slov mám na duši.
Niet nikoho, komu ich povedať.

Prestala som už veriť, že niekedy snáď ...
... že raz ...

prestriem stôl pre dvoch

...

Treba sa pozrieť pravde do očí

Sama tu sedávam a mlčím.
Je to tak.

Slnko už zapadá,
noc pohladí všetko.
Ukolíše, uspí.

Smútok mi priniesla,
veď ho zas odnesie.
Vezme so sebou.

Ktovie, či vôbec niekde si.
Tak radšej nečakám.

Ďalší deň za mnou.

Ďalší predo mnou.

Noc ticho vošla.
Tak idem spať.

Tak ako pred rokom,
tak, ako pred mnohými,
teba tu niet.

Len ja a tichá tma,
ponorím sa do nej a do perín.
A keď odíde, privíta ma nový deň.

Ana


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára