Prichádzaš po večeroch
Neočakávane, znenazdajky
Oslňuješ večernou žiarou
Padajúci závoj temnoty
Mlčanlivé vedieme rozhovory
Tvorím ťa v pamäti
V mysli rozmazané črty
Vznikajú známe rysy
Tam všetko sa vlní
Sťa voda rozčerená
Si to ty aj nie si
Čo robiť? Nikdy som ťa nevidela
Tvoj portrét vyviera
Z hlbokých kútov duše
Čosi sa pohlo vo mne
Srdce vlnami nežnosti
Tam v mysli rozmazaná tvár
Tak skutočná a známa
Strapaté vlasy v čele
Nahé hrdé ramená
Noc sa vkráda do večera
V mysli sa vlní tvoja tvár
Tak ako záclona v okne
Na stole sviečka dohára
V tej hustej temnote
Viem, tam niekde si
Po vetre čo vanie v tme
Pozdrav ti posielam
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára