streda 9. augusta 2017

Hanba?

Plakať?



Myslím si, že nie je hanbou.

Pustiť vodopád hojivých sĺz a uľaviť tak duši.
Uľaviť nielen duši i telu.
Aj myšlienky sa uvoľnia.

Celé telo, celá bytosť sa uvoľní.
Vyplače, čo nepotrebuje.

Hnev, zlosť, napätie, bolesť, starosti ...

Treba to dať von.
Nedržať.
Pustiť!

Nie je to hanbou.
Je to úľavou.

Potom príde opäť radosť.
Úsmev zaleje celú bytosť.
Spokojnosť.
Pohoda.

Potom nám je dobre.
Potom je s nami dobre.

Dobrú noc
Ana

2 komentáre:

  1. Tak na plač som ja ako stvorená, plačem viackrát denne, hneď nato sa smejem. Plačem šťastím, radosťou, aj so smútkom, clivotou. Ja totiž plačem vždy, pri každej emócii :-)
    Ale je pravda, že to pomáha, upokojuje.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Žiadnu emóciu by sme nemali v sebe dusiť, ale nechať jej voľný priebeh, pretože potlačované emócie môžu byť príčinou mnohých chorôb.

    OdpovedaťOdstrániť