Naša myseľ vytvára skutočnosť.
Je to geniálny projektant.
Svet vôkol nás.
Ilúzia v realite.
Skutočnosť v ilúzii.
Filmové plátno.
Tvoje.
Moje.
Naše.
Ilúzia v realite.
Skutočnosť v ilúzii.
Filmové plátno.
Tvoje.
Moje.
Naše.
Skutočne to všetko je o mne?
Ach, ty nehanebnica 😊
Pozerám film, ktorý som stvorila?
To nádherné divadlo vôkol mňa?
Je prekrásne.
Teraz v tejto chvíli je to nádhera.
No, nie vždy je to tak.
Slnko už zašlo za obzor a rumelkou zafarbilo hory.
Niekoľko oblakov nad obzorom sa ešte červená.
Možno z toho, čo videli?
Možno preto, čo počuli?
Úsmev sa rozlial po miestnosti.
Aj po mne a vo mne.
Červená nachovie a tmavne.
Tej nachovej je tam ešte dosť.
Oblaky sa už nehanbia.
Zmúdreli.
Nesú svoju múdrosť do tmy noci.
Tak je to aj s nami.
Tam, hlboko v sebe
Ukrývame poklady.
Poklady Múdrosti.
Koľko odpovedí.
Pozeráš sa na ne.
Koľko odpovedí.
Pozeráš sa na ne.
Koľko paralel nás obklopuje.
Ukazuje.
Odhaľuje.
Tak ako noc svoj šat, zahalí v múdrosti.
Ponorí nach do seba.
Hlboko, hlboko.
Hľadaj pútnik studňu, z ktorej môžeš piť.
Je tvoja.
Hľadaj tanečník.
Rytmus, v ktorom splynieš s ňou.
Nájdeš a opäť stratíš.
Tancuj!
Veď život je o tom.
Tak všetko stíchlo.
Ponorilo sa do pokoja.
Ticho.
Načúva.
Svojmu vlastnému tichu.
Naozaj som to všetko stvorila?
Kto mi odpovie?
Odpoveď je vo mne.
Ticho.
Pokojnú noc
Ana
Obrázok: Google
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára